História (ne)vydania Záborského Dejín.

Osudy rukopisu.
Najväčšie historické dielo Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových bolo v rukopise dokončené pred vyše 137 rokmi a je výsledkom jeho mnohoročnej práce.

Dodnes nebola po slovensky napísaná taká rozsiahla a podrobná syntéza dejín včasného a vrcholného stredoveku Uhorska a Veľkej Moravy.

Definitívna verzia rukopisu s 2434 poznámkami má 1621 strán, čo predstavuje 932 normostrán textu (1 NS/1800 zn. včítane medzier).

Dodnes nemáme o tomto období v slovenčine ani stručnejšiu syntézu s poznámkami, všetky naše doterajšie i akademické syntézy sú bez poznámkového aparátu.

Zo Záborského korešpondencie vysvitá, že na tomto diele pracoval od roku 1858 do roku 1875, t. j. najmenej 17 rokov.

21. 6. 1864 – Zmienka o Záborského Dejinách z listu J. Záborského Jozefovi Viktorinovi. "...sbieram materiál ku kritickej histórii uhorskej do časov Žigmundových. Hoc to i nikdy nevyjde..."

8. 12. 1864 – Zmienka o Záborského Dejinách z listu J. Záborského Martinovi Hattalovi. "Mám vypracovanú históriu uhorskú od najstarších ku časom Žigmundovým..."

List písaný pred 6. 8. 1872 zmienka o Dejinách z listu J. Záborského V. Paulínymu-Tóthovi – predsedovi Matice slovenskej.

6. 8. 1872 – Výborová schôdza Matice Slovenskej požiadala J. Záborského, aby svoj Dejepis Uhorska pre ľud, ktorý odporúčal na vydanie, poslal na posúdenie v Historickom odbore MS.

1873 - 1874 - Publikovanie troch štúdií o histórii Veľkej Moravy a príchode Maďarov na dnešné územie v časopise Letopis Matice slovenskej. Rok pred smrťou, v roku 1875, tieto štúdie Záborský prepracoval, rozšíril a zaradil ako Úvodnú časť do štvrtého zväzku definitívnej podoby rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových.

17. 9. 1873 – V. Paulíny-Tóth požiadal Jozefa Viktorina a Pavla Križka o posúdenie Dejín J. Záborského.

14. 10. 1873 – Jozef Viktorin sa vzdal posudzovania Záborského Dejín, z dôvodov zaneprázdnenosti, chorľavosti a inkompetencie.

15. 10. 1873 – Výbor Matice Slovenskej schválil ďalších posudzovateľov Záborského Dejín. Schôdza výboru MS sa uzniesla, aby Záborského Dejiny Uhorska po posudku Pavla Križku boli ešte zaslané opátovi Jánovi Gottschárovi, Jánovi Štepánovi a Jaroslavovi Zachejovi.

24. 12. 1873 – Posudok Pavla Križka je kladný, Dejiny ako „podarené a hodné“ doporučil, „aby nákladom matičným vydané čím v najväčších kruhoch rozšírené bolo“.

14. 1. 1874 – Výbor MS berie na vedomie posudok Pavla Križku o Dejinách kráľovstva uhorského. Výbor neprijal rozhodnutie o Záborského Dejinách, lebo čaká na mienku ďalších posudzovateľov.

2. 2. 1874 – List J. Záborského Františkovi Palackému:
„...Zpracovaná Nemcami a Maďarmi história Uhorska je, ohľadne starého veku, holá čistá lož. Jazdiac na impostorském Anonymovi, tak daleko idú úmyselní lhári, že i hodnoverné listiny zavrhujú. Vedia čo činia. Je to jed, ktorým sa otravujú srdcia mládeže. V Maďaroch budí sa tým pochabá hrdosť, v Slovákoch chabé samoopovženie. Ja som vypracoval, na základe prameňov a s hojnými dokladmi, Dejiny kráľovstva uhorského od sv. Štefana po časy Žigmundové a poslal som to Matici slovenskej. Tu ale ide všetko po slovensky. Od piatich mesiacov ešte len jeden censor poslal svoju mienku. Poleží si to všade asi pol roka, a potom možno, ak sa dielo nestratí, že bude vcele odsúdeno. Je to divná spoločnosť, tá naša Matica.“

24. 4. 1874 – Jaroslav Zachej vo svojom posudku napísal, že vydanie „síce dobrého, v mnohom ohľade dôkladného diela“ zamieta z dôvodu, že „početní, zvlášte duchovnieho stavu katolícki členovia matiční vo svojich náboženských citoch mohli by sa cítiť urazenými“.

26. 5. 1874 – Výborová schôdza MS prijíma konečné rozhodnutie o Dejinách kráľovstva uhorského: „11. Úsudok nad Dejinami Uhorska od Jonáša Záborského vzal sa vo známosť, a uzavreno: poneváč Dejiny Uhorska od Jonáša Záborského až príliš hlboko púšťajú sa do náboženských otázok, Matica slovenská vo zmysle 2. § stanov nemôže vydať tiež ináč výtečné Dejiny. Na základe tohto rozhodnutia výbor vrátil Dejiny pôvodcovi.“

12. 5. 1874 – Pri zaslaní Dejín späť autorovi napíal Viliam Paulíni-Tóth sprievodný úradný list, v ktorom Záborskému píše: „Z naloženia Matičného Výboru od 6 mája 1874 č. II mám česť Vašej Velebnosti v prílohe odoslať rukopis Vaších Dejín Uhorska s tým rozhodnutím výboru, že ohľadom na to, že v tejto histórii pričasto a tu i tu až príliš hlboko rozberať ráčite náboženské otázky a menovite rozdiely života a pôsobenia západnej a východnej cirkve, jíchžto porovnanie voždy na úkor tamtej vypadá; Matica Slov. ale takýmto pre ňu vôbec háklivým, menovite ale teraz opačitým otázkam, už z púhej obozretnosti, snažne vyhybovať má, ba vo smysle §. 2. svojich stanov i skutočne vyhybovať musí: Výbor nemôže uzavreť prijatie a vydanie pod Matičnou firmou Vašej ináče znamenitej a s velikou pilnosťou vypracovanej historie. O čom keď t. d. V Turč. Sv. Martine 12 mája 1874. Paulini Tóth. Čís. 79.“

12.11.1874 – List J. Záborského M. Hattalovi: „...Keď Matica slovenská zavrhla z cirkvičkárskych ohľadov moje Dejiny Kráľovstva uhorského, písal som Palackému, či by dielo to, jestli kritiku vystojí, nevydala Matica česká? Ale žiadnej od neho odpovede nedostávam. A veru by ani Čechom neškodilo poznať dejiny uhorské zo stanoviska slovenského; pre Slovákov je to životná otázka. História je ten kotol, v ňomž sa varí otrava pre našu mládež.“

1875 - Rok pred smrťou, strácajúc zrak a s bolesťami v oblasti brucha, Záborský svoje Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových rozširuje o Časť úvodniu, doplňuje, opravuje a posledný raz ich prepisuje. Po násilnom zatvorení Matice slovenskej (1875) v strachu pred maďarskou vládou svoje rukopisy zasiela do Prahy, do Matice českej. Rukopis Dejín ostal dodnes v archíve knižnice Národného múzea v Prahe.

1929 - Matica slovenská - neúspešný pokus o vydanie Dejín tlačou. Vyšlo iba 16 strán.

I. -VI. 2006 - Postupná digitalizácia troch štúdií publikovaných v Letopise Matice slovenskej a publikovanie (do 18. 12. 2009) na zaborsky.blogspot.com.

18. 12. 2009 - Postupná digitalizácia originálu rukopisu Záborského Dejín kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových a publikovanie na zaborsky.blogspot.com.

Vydanie prvej verzie Úvodnej časti Dejín v rokoch 1873-1874.

V rokoch 1873-74 Jonáš Záborský publikoval tri štúdie v časopise Letopis Matice slovenskej.

Záborský, Jonáš: Slováci a ich deje v IX. století. In: Letopis Matice slovenskej. (Zost. V. Paulíny-Tóth), r. X., sv. I., mat. sp. č. 32, Turč. sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1873, s. 16-41.

Záborský, Jonáš: Maďari pred opanovaním terajšej vlasti. In: Letopis Matice slovenskej. (Zost. V. Paulíny-Tóth), r. XI., sv. I., mat. sp. č. 35, Turč. sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1874, s. 35-65.

Záborský, Jonáš: Maďari v X. století. In: Letopis Matice slovenskej. (Zost. V. Paulíny-Tóth), r. XI., sv. II., mat. sp. č. 38, Turč. sv. Martin : Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1874, s. 35-71.

Tieto tri štúdie Záborský rok pred smrťou (v roku 1875) pri prepisovaní rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových „znovu podáva, poopravené a rozšírené" v Časti úvodnej. Pridal nové kapitoly (paragrafy), niektoré pôvodné rozdelil a rozšíril a takmer všetky prepracoval a rozšíril poznámkový aparát.

Vydanie fragmentu Úvodnej časti v roku 1929.

V roku 1929 sa na základe iniciatívy Júliusa Botta († 1926) podarilo knižne vydať časť Záborského Dejín, zlomok Úvodnej časti, pod názvom Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska. Zamýšľané bolo úplné vydanie Dejín.

V SNK v Martine sa nachádza nekvalitný rukopisný odpis celého originálu Záborského dejín (v štyroch zväzkoch) zo začiatku 20. st. s množstvom korektorských (jazykových) zásahov červeným perom a ceruzkou v prvých dvoch zväzkoch pochádzajúcich pravdepodobne od Štefana Krčméryho. Tento odpis už však už nie je kompletný, stratilo sa z neho 10 kapitol Občasia druhého: §. 213 – §. 223. Odpis je archivovaný spolu s niekoľkými hárkami v stĺpcovej sadzbe pripravovaného tlačeného vydania Dejín. Prvý hárok v korektúrach sa nezachoval. V SNK je ešte druhý hárok po stránkovej korektúre, tretí hárok v stĺpcovej sadzbe a štvrtý hárok v stĺpcoch. Odborným redaktorom bol pravdepodobne Július Botto († 1926).

Toto vydanie sa však nedokončilo. V tlači vyšlo iba zopár strán pod názvom: Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska. Napísal Jonáš Záborský, Vydala Matica Slovenská Martin, (t. Nová kníhtlač.) 1929. 8˚. 16 s.

V Bratislavskej Univerzitnej knižnici sa dá táto publikácia prezenčne vypožičať (Signatúra S.D.31553).

Publikovanie rukopisu Dejín na stránke zaborsky.blogspot.com

Po vyše 135 rokoch, začiatkom roku 2010, bola na tejto stránke prvý raz uverejnená celá prvá časť Dejín kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Do konca augusta 2010 boli na tejto stránke postupne uverejnené celé Záborského Dejiny:

Od 18. 1. 2010 je na tejto stránke dostupná zdigitalizovaná celá Časť úvodnia.
Od 27. 3. 2010 je na tejto stránke dostupné aj celé zdigitalizované Prvé občasie.

Od 28. 6. 2010 je na tejto stránke dostupné aj celé zdigitalizované Druhé občasie.
Od 29. 8. 2010 je na tejto stránke dostupné už aj celé zdigitalizované Tretie občasie.

Od 28. 5. 2011 sú už všetky 4 uverejnené časti aj po korekcii chýb urobených pri prepise rukopisu do elektronickej podoby.

Na digitalizáciu Dejín bol použitý originál rukopisu Jonáša Záborského z roku 1875 (Oddelenie rukopisov a starých tlačí Knižnice NM v Prahe).

Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových
Časť úvodnia 800 – 1000	Občasie prvé 1000 – 1173	Občasie druhé 1173 – 1301	Občasie tretie 1301 – 1395

Prvé knižné vydanie Dejín v roku 2012.

Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových vyšli tlačou po prvý raz 15. marca 2012, pri príležitosti 200. výročia narodenia Jonáša Záborského v slovenskom vydavateľstve Slovart v náklade 1500 ks. Po rýchlom vypredaní nákladu pripravilo vydavateľstvo ku koncu mája 2012 dotlač 1000 ks, v novembri 2012 opäť dotlač 1000 ks a vo februári 2013 dotlač ďalších 1000 ks.

Autor stránky